O mně

Život. Je všade okolo nás, milujeme ho, občas nenávidíme. A niekedy nám uteká pomedzi prsty bez toho, aby sme si to vôbec všimli. Pre všetkých má jedno spoločné. Ten vlastný je pre každého najdôležitejší. Ale radi sa dozvedáme aj o tých cudzích, niečo s z nich môžme vziať, naučiť sa, alebo sa pobaviť. Tak nech sa páči :) a keby niečo, nájdete ma na facebooku : Tanicka Single


Spomienky

Je horúci letný večer.
Je tak teplý a prijemný, láka ťa von, nechať sa omámiť sladkou vôňou suchej trávy, vábi tvoje zmysli, aby sa ponorili do nehybného vzduchu čo visí ako záves. "len poď" hovorí, volá, kričí...
v tej chvíli by si najradšej rozprestrel krídla a letel oproti tomu všetkému. Ochotne a rád by si sa nechal zvábiť. Tak veľmi to chceš. Nechať sa zahalit tým všetkým nehybným a neviditeľným čo sa vznáša všade naokolo. Ponorťt sa do neuchopiteľného....A cítiť, vnímať, žiť...žiť!
Aspoň si to predstavuješ, a nevieš, či to tak nieje horšie. Lenže si nedokážeš pomôcť, pulzuje to v tebe, tá vôňa, vzduch, to teplo...všetko navôkol.Len na krátku chvíľu, len zlomok sekundy túžiš stať sa súčasťou toho všetkého.

Ničí ťa to... Lebo si väzeň. Sám v cele plnej iných... uväznený v hĺbke samoty. osamelý žralok v mori plnom rýb. Otváraš ústa a chceš kričať, ale nejde to, nevidáš ani hlások. Prečo to stále skúšaš?
Kôli spomienkam. Veď vieš. Kedysi dávno si bol súčasťou, tvoril si celok s tým všetkým, po čom teraz duša prahne. Vieš, že je to možné a tak dúfaš. Dúfaš, že raz. Že aspoň na kratučkô chvílľku, na zlomok sekundy s tým opät splinieš. Sám tomu neveríš, ale tá nádej...nádej ti ostáva. Čomu by sa potom oddalo žit?


Komentáře k článku



Vložte komentář


Jméno (požadováno)

Web

Příspěvek (požadováno)


Kolik dní má týden: (požadováno)

 

Vytvořenou službou WEP.SK - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok